FilipGlejdura

Vdychujem nechcený dym
v ktorom ťa cítim.
A tvojou neprítomnosťou
som odsúdený na ďalší ťah.

Si zrniečko ostrej kvapky
ktorá padá do mňa a
roztápa púšť.

Vonku počuť ticho za dažďom.
I hluk vetra ktorý vysáva rannú rosu.
Nedávno sme v nej na sebe ležali.
A nechceli opustiť chvíľu.
Iba jemný dážď na našich telách
rozprával o dokonalej láske.

Teraz na tom mieste
môžem aspoň sledovať minulosť.

Sledujem ako sa v tráve brodí aký si pavúk
a hľadá útočisko.
Vidím, že nie som sám.

Obidvaja sme pomýlený.
On mnou a ja tebou.
On aspoň tuší že o chvíľu neprežije.

Ja sa pýtam to isté…

Ako dlho ti to bude trvať?

– Glejdura Filip