Tieňom zastrašujúc rannú hmlu som pálil v suchej tráve ešte nenarodené slzy Slnko v mojom naručí zhorelo do tla a môj triezvy život práchnivel v pivnici pri starej pálenke láska je drahšia ako som si myslel, stála ma viac ako jeden život ktorý som totálne na mol prehral v kartách prosím vás staré výtlačky našich spomienok nikdy nezahyňte ! Veď jediné čo mi […]

Už nehasím tuctové slzy smädom v poldecákoch čo sa prelievajú mojimi rozbitými kosťami už nečítam nebu z pier jeho klamstvá, plné zvratkov čo na nás hádže už nevytŕčam medzi zkurvysynmi a konečne som jedným z tých ktorý serie na anjelov včera pri šiestom pive som zanevrel na modlitby a moja jemná krv sa zmenila na nerozbitnú oceľ […]

Keď mi noc tečie po suchých lícach tvoja tvár sa zrkadlí hlboko v modrinách. Po nociach sa dotýkam smrti a šialenstva ktoré mám spečatené v krvi. Strieľam oproti mesiacu prázdne slová a básne a už dávno nečakám odpoveď. Z bláznivého chlapca vyhasol len posledný ston. Kedysi ti veril viac ako smrti, zriedka nie, ale vždy existujúco miloval. […]

Nech naše tiene pretínajúce rannú hmlu nikdy nezvädnú polej ich krvou a až po koniec tmy mi ich čítaj z pier, prikryté slnko čiernou dekou na nás ešte počká, slzami zahas tlejúce krátery a venuj mi aspoň jeden život

Tvoja krv preteká mi dušou. Zaspávam. Pod vankúšom s čiernou ružou. Jej tŕne miznú pomaly do našich stôp. Spomienok. A v prasklinách na chodníkoch prestali kvitnúť lesy. Váhavo zaspávam vo svetle nočných lámp s jedinou otázkou… kde si – Glejdura Filip tu ma nájdete tiež :) […]

Ráno, keď som otvoril oči a každú noc nepamätal, som videl anjela. Rozmazaný make up, kruhy pod očami viseli ako dážď z neba a v nich vyryté chodníky zo špirály. Dlhé čierne vlasy v tvare búrky a na tvári tony zaschnutých sĺz. Nič krajšie som nevidel. Anjelsky smutná tvár. Jej meno som nepoznal. Napriek tomu úplne nahá a pod […]

Slzy hlboko vyrývajú, do zvráskavenej tváre spomienky. Kyslosť tečúca z očí, končí v ústach, ako tvoje dávno stratené pery, na tých mojich. Prehltol som jeden život. Ten tvoj. A teraz neviem, na ktorej planéte a koho cudzom tele, vyschýnajú tvoje dotyky. A tak sa opíjam z prázdneho pohára samotou, až do dna tejto básne… […]

Sedím sám uprostred izby. S tvojím menom na perách. Stratené bozky už navždy zmizli, len smútok stekajúci po stenách. Ryje hlboko do omietky stratená… – Glejdura Filip

Do stredu studne padajú poranené hviezdice. V studni sa krčí nejaká čulá osoba a pár na smrť hladných potkanov. Vraj šťastný život. Usmej sa a bude dobre. Hahhaaaa tie frázy s názvom klišé chátrajú na každom stĺpe. V každom z nás… je ukrytý poklad ku ktorému neexistuje cesta. Len nekonečné bahno, čo vyparuje smútok. Ako byť šťastný ??? Nepíšem čo […]

Ticho za dažďom omdlelo. …už len vtáčie krídla básnia do vetra neopätovanú lásku. Krehkú, čo rozbíja spánok na dve črepiny a jednu z nich odloží do deravého vrecka. Tá druhá, sa zahasí do mňa a nocami ma prehĺta do bezvedomia tichého pohľadu. …a kým sa roztrúsené oči pozviechajú z podlahy ty vytrháš stebielka […]