Porno už prestalo baviť chlapci túžia po zlých dievčatách a dlhých nociach plných škodoradostí s trochou nehy a ráno iba dovidenia v lepšom prípade keď si nepamätajú meno v horšom zbohom Katka ty suka bez lásky rešpektu no hrdosťou spokojný odchádzajú preč niekam medzi peklo a svoj bordel – Glejdura Filip […]

Nachádzam v dotyku našich pier. Úprimné noty zázračnej skladby. Len v tvojich očiach lákavo zniem, a trblietavých motýľov (tam dnu) sa neviem zbaviť. Lipneš v tomto slohu na špičke pera. Mrholíš nad mojím spánkom. Z noblesnej seansy tvoja nevera, zmoknutá kolíše sa pod mrakom. Váhaš medzi túžbou a povinnosťou. Bojíš sa rozhodnúť správne. Láska […]

Výčitky ako odtrhnuté lupienky kvetov, sypú sa v daždi. Hladný roj Božích plánov mi ujedá zo života. Sám uprostred najväčšej púšti v pästnom súboji so strachom. Tlačím tony smiechu za oponu divadelnej hry. Ktorá navždy skončila… – Glejdura Filip

Pri západe roztrúsených citov. Tlačiacich do očí príliv riek. Trčí fádnosť čiernobielych snov v romantickom bludisku hier. Pri západe roztrúsených citov. Vyžmykaného jasu dní. Bojuješ stále s tým istým citom topíš sa v sebe s ním. Sekundy stratili pojem o čase. Myšlienky skáču dole z útesu. Pod posteľou rozdrvené šťastie čo nočné krídla […]

S dlhou chvíľou zabudnutia, kolíšeš sa v mojich očiach. Bez povzdychu, bez pohnutia, pod krídlom zaveseným skončia, ďalšie svety iba v mlákach čo v nich mĺkve slnko tápa. Hladným dotykom brodí sa tmou hľadajúc rozkvitnutý kvet. To slnko zachraňujem, a s ňou, náručím unikáme preč. – Glejdura Filip

Nad rozkvitajúcou krajinou spoza mrholenia svitu stúpa hore po rebríku zlatisto-žeravá guľa. Kým nás objíme, nočné predstavenia stiahnu oponu do ďalšieho začiatku vypnutých svetiel. Rozplynie sa nad ránom toľko snov, koľko lúčov slnka zanikne pod drkotajúcou perinou. Len pod… bielo žblnkotajúcimi svetlami na čiernom papieri […]

Nazbieraj ma plný košík zbytky nežne povyhadzuj a kým sa vyzlečiem vlej ma do pohára napi sa glg z mojej čistoty ale neprehĺtaj prischnem ti na perách ochutnám ich odvahu a zbytok básne dokončíme pod západom slnka – Glejdura Filip

Občas s malátnou nocou. Skormútených kostí. Dotýkaš sa ma spomienkou, a ja stále neviem. Kto si. – Glejdura Filip

Nepravidelným tokom vody ma unášaš do nočného ticha a pridávaš ďalšiu jazvu. Mesačným výkrikom ťa podvádzam s tvrdým alkoholom kde utápam falošný smiech. Ukladáš ma do postele ako svoju korisť a spúšťaš kotvu z lode v strede oceána. Chápem. Som len básňou pre žraloky. – Glejdura Filip

Neviem čím zaujať ťa nech si priazeň všimneš či nezáujem podoprieť stále si inde. Iba ty vnútri bdieš i keď čas nás odlomil naše puto dal preč a do mňa ťa odhodil. Čírym leskom ma omáčaš do strhujúcej búrky kam dovidia moje oči vždy tam kde nie si. Doteraz po mne siahaš krehko sa už rozbilo do strnulých nôt čo nevedia nájsť tón do […]