Poskrýval všetky nádeje do jej osoby a ticho zabudol. Na chuť tela čo vlialo minulým dňom vábnosť a vždy vyhralo boj s krehkou nocou. A vždy ticho zaspal skôr ako zhasne zapálená svetlica presne ako teraz. Len celkom opačne. – Glejdura Filip

Vyčerpaný ohryzok bytia hynie. Skormútená tvár slzou vysychá. Keď diabol Bohu v šachu kráľovnú berie, ostatok života vyprchá. A Boh už len päsťou ponad šachovnicu púšťa do gatí… – Glejdura Filip

ukážka z knihy …Ale teď tancovali nočním městem jako šílenci a já se coural za nima, což vlastně dělám celý život – courám se za lidma, kteří mě zajímají, protože lidi, jediní opravdoví lidi, co znám, jsou blázni, blázni do života, ukecaní blázni, cvoci k spasení, ti kteří chtějí mít všechno – a hned!,kteří nikdy nezívají a neříkají […]

Noc strháva závoj a zobúdza čierny smiech čo tŕnim sa na dne usmieva. Koľko snov trpko vyschne na kvapky prachu. Život gáni vzduchom a stretáva výstrely Boha. Opäť sa na mňa vyzvracal. -Glejdura Filip

Prudkým tokom vody ma naberáš. Môj odlomený breh ticho odplával. V hustom lejaku po tajme zazeráš ako ma strmý svah ostro bozkával. Cencúle visia nad hlavou a topia sa. Sme ako blesk bez čiernych mrakov. Žijeme v nenávisti no láska vracia sa ako lúče slnka do temných oblakov. Vyvierajú zo mňa tvoje dotyky úst. Pŕhliš pod hviezdami moju samotu. […]

Dosť bolo odvážnych činov hier. Prisahám už nechcem byť hrdina. Dúfam len že pri tebe stáť smiem, nech navždy trvá spoločná hodina. Dosť bolo veľkých slov o živote. Prisahám len tebe chcem básniť. Držať tvoju ruku niekde pri vode a našu iskru nekonečné zjasniť. Dosť bolo nočných modlitieb k Bohu. Prisahám len pri tebe chcem zaspávať. Túžim […]

Kde si s kým a čo robíš zvedavosť ma plieska ako bič. Čo ak náhodou, náhodou na mňa v duchu myslíš a čo ak, vážne neznamenám pre teba nič. Sám v izbe sedím a teba vyznávam čo ak aj ty túžiš mňa držať za ruku. Ale čo mám robiť zo strachom vnútri priznávam a čo ak, mám vážne u teba záruku. Čo ak obidvaja chceme to isté ale nikto neurobí […]

Láska je len očarujúca hra, kde nemožno vyhrať. Každý deň na tej istej hrane, na ostrí citov. Ktoré ťa chcú vyhnať. Prehra visí na vlásku a je viac bolestivá ako jed. To riziko je tu ale vždy. Cítiť, trpieť, smiať sa či bdieť ako medveď zimným spánkom bez jej nedostatku dotykov čo večne hynú v očiach spánku. Pred tým než nezaspím. […]

Vyschíňa potok tajomných sĺz života. Kde láska ponúka garde. A nenávisť rozbitá otázkou času vysí nad hlavou. Fanúšik smrť kričí ako o život. Ďalšiu sekundu musím vydržať. Pár zábleskov ostrých citov a láva z tela začne vyvierať. Kráčame po ostrí spomienok v zabudnutí nášho času. Z duše vyteká pramienok na zemi zakrvaveného hlasu. […]

SRDCE V ČLOVEKU SPOMÍNA. NA OSOBU ZARYTÚ V SRDCI. MOSTY PADAJÚ DO ROZBÚRENÝCH RIEK. SLNKO SVIETI IBA NA ONOM SVETE. A MILUJÚCEJ DUŠE ZRAZU NIET. – Glejdura Filip