Občas sa stačí len vyspať z myšlienok Občas len zriecť krutých právd Občas sa zobudiť v strede sna a navonok Odprisahať že realita bude dnes ďalší pád. Kým kôň docvála na vysnívanú lúku Ty hladíš pod perinou moje meno Tíško slzy hľadajú ma a v duchu Veríš že unesieš moje bremeno. Pýtam sa začiatku že aký to bude koniec S tebou bez teba a […]

Vonku kričí daždivý deň V očiach hynie tvoj tieň. Noc sa vlieva do rán A mesiac nechce odísť Môj život narieka sám Spln sa nechce rozísť. Plynie sekunda života Hltám ďalší hriech Rozbitá duša otroka Zakrytý plačom smiech. – Glejdura Filip

Úprimný smiech a falošné oči. Nespútaný pohľad do mna vkročil. Kým pár zábleskov ostrých rán ukrýva srdce pred šťastím, pýcha nasleduje pád a ja prosím boha, nech môj život mi vráti. Stojím na kraji útesu čakajúc na vzlet. Padám dole. Dychom hľadám nádej ale tu strážneho anjela niet. – Glejdura Filip

Výkriky v tme a ticho v dave. Po lúkach naháňa svoj smiech. Po večeroch priepasť v hlave tíši vodkou srdce, hriech. Spánok do očí sa rehoce. Mesiac vrhá jeho tieň. V prítmí slzami sa ligoce bez nádeje, snov a žien. Jeho krátky život, dlh jej spláca. Ona živí sa jeho korisťou. Kým krvavý sonet sa v žilách stráca svet hýbe smutnou bytosťou. […]

Tak ďaleko počuť tvoje kroky a tak blízko ich cítiť. Vyklopkaváš mojím snom aby ešte neotvárali oči. Ešte chvíľu zhasnite. A kričte dušou do ticha. – Vydržal ozvenu spomienok umlčaných hviezd čierneho rána. Blúdil tichým vreskotom a oči pršali ako sa pohár whisky vyprázdňoval. Bolestivým smiechom tíšil hlad po tvojom […]

V dažďovom sne ma utopíš ako slnko dúhu keď zhasne. Iba lúče kde si blúdia do neznáma a tam naháňajú svoje svetlo. Ja som naháňal teba a ty moju neprítomnosť. Súhra ako letný sneh. Ešte som ho nevidel. Ale existuje tam niekde hlboko za naším spektrom. Som si istý. O tebe to nemôžem povedať. Síce som ťa videl a cítil. A žil v tebe. […]

Som blázon. A som na to hrdý. Pretože tento svet je príliš nudný na to, aby som ním nebol. Hovorím veci, za ktoré by sa iný hanbili. Niektorý sa chytajú len za hlavu mysliac si, pozri aký hlupák… Títo ľudia strácajú nádej, pocit rozkvetu. Robievam veci, ktoré nechápu. Nie som kráľom nudy. Ani som nikdy netúžil chápať fakty. Iba to nechať ako je a smiať […]

Všade okolo mňa známe tváre spustošené miesta strhané tváre… Bdejú nocou skoro ráno vstávajú a s rozbitými kosťami začnú svoj závod. Bez cieľa. A po večeroch sa pohárik nekonečne napĺňa ich slzami. Bez výrazu tváre. Schovávajú hlavu a topia svoj zármutok s nechceným zajtrajškom. Pripadá mi to smiešne a pripadá mi to smutné […]

Rátal prebrodené mosty utíchajúce do skratiek smrti kde ho dlhým nosom za ruku zaviedli. Pokorou unášaný bdelosťou zaslepený a rannými opicami nesvoj. Ľahkosťou ho okradli keď začínal letieť hore. A vďakou pristáva na vašich poliach pýchy. Ako šarkan s namaľovaným úsmevom plným farieb ktorého unáša vietor rovno do víchrice. Lomcuje […]

Som ušpinený od krásy. A ty… vyzutá z bosej lásky. A ja… ti zazlievam nehu. To ten zvuk ceruzky o papier ma núti ťa stále vzývať. Nehnevaj sa. Veď ani nevieš kto si. Ani ja. Možno. – Nočné modlitby do prázdna. Ako vietor čo nemá smer iba letmo stojí opretý. O nič. Ale chrlím. Zvykol som si. Na bezfarebnú jeseň i chvíle […]