FilipGlejdura

Tisíce okamihov dotýkajúcich sa očí. Trčia v balóne čo uletel. Tisíce okamihov v lacnom pohľade. Objímajú ozvenu osamelých stien. Tisíce okamihov zablúdenej noci. V tme naháňajú cudzí tieň. – Glejdura Filip V […]

a keď som tak otváral posledný darček ktorý som si zabalil a opäť tam nič nebolo začal som rozmýšľať čo asi robíš… koledníci celý deň vyzváňali a ja namol som ich vykopával kostolné zvony ohlásili začiatok Vianoc zahasil som stromček otvoril fľašu vodky objala ma samota a zapol som v TV jeden bezradný život…. […]

Pod neprajnou hviezdou rozsypané zrnka lásky. Vedome obchádza nenávisť v očiach. A dovidenia bože. Obloha skĺzla pomedzi prsty a láska sa predierá na koniec tmy. Ticho zastalo nad posteľou. Srdce zahojilo sekundy. Pocity sa modlia na kolenách a pokrčená noc sa do mňa vylieva. – Glejdura Filip

Pri západe roztrúsených citov. Tlačiacich do očí príliv riek. Trčí fádnosť čiernobielych snov v romantickom bludisku hier. Pri západe roztrúsených citov. Vyžmykaného jasu dní. Bojuješ stále s tým istým citom topíš sa v sebe s ním. Sekundy stratili pojem o čase. Myšlienky skáču dole z útesu. Pod posteľou rozdrvené šťastie čo nočné krídla […]

S dlhou chvíľou zabudnutia, kolíšeš sa v mojich očiach. Bez povzdychu, bez pohnutia, pod krídlom zaveseným skončia, ďalšie svety iba v mlákach čo v nich mĺkve slnko tápa. Hladným dotykom brodí sa tmou hľadajúc rozkvitnutý kvet. To slnko zachraňujem, a s ňou, náručím unikáme preč. – Glejdura Filip

Nad rozkvitajúcou krajinou spoza mrholenia svitu stúpa hore po rebríku zlatisto-žeravá guľa. Kým nás objíme, nočné predstavenia stiahnu oponu do ďalšieho začiatku vypnutých svetiel. Rozplynie sa nad ránom toľko snov, koľko lúčov slnka zanikne pod drkotajúcou perinou. Len pod… bielo žblnkotajúcimi svetlami na čiernom papieri […]

Stekám samotou do ktorej si sa vpila po kryhách šťastia a spievam piesne bez nôt. Nežne ma hladká po osude smrť a v očiach žblnkajú iskry ktoré v noci utopíš. Zotrieš môj lesk a podpíšeš sa za mňa diablovi na čakaciu listinu. – Ale dnešnú noc mi ešte kľudne môžeš zoškriabať z chrbáta nechtami kožu keď sa budeme spoločne […]

pri našom strome ležíme vedľa seba a rozplývame okolitý svet naše srdcia praskajú a opaduje z nich nenávisť ako omietka zo starého kostola čas vyťukáva na trezor našich snov spoločný kód kým ti pozerám do očí stromy sa chvejú závisťou zovrieš mi dlaň povzdychneš si a najúprimnejším úsmevom vedieš moje šťastie za […]

Nazbieraj ma plný košík zbytky nežne povyhadzuj a kým sa vyzlečiem vlej ma do pohára napi sa glg z mojej čistoty ale neprehĺtaj prischnem ti na perách ochutnám ich odvahu a zbytok básne dokončíme pod západom slnka – Glejdura Filip

Zobudili ho kostolné zvony ktoré naznačovali obed. Čas pre neho dávno stratil zmysel presne ako svet za oknom. Nejedol už tri dni. Možno preto, že to nezvládol, možno preto, že už nemal nikoho. Z posledných síl sa posadil na posteľ a nohami sa dotkol ľadovej podlahy. Dlhá brada sa dotýkala kolien. Zvráskavené telo a pár šedivých vlasov […]