FilipGlejdura

Vyschíňa potok tajomných sĺz života. Kde láska ponúka garde. A nenávisť rozbitá otázkou času vysí nad hlavou. Fanúšik smrť kričí ako o život. Ďalšiu sekundu musím vydržať. Pár zábleskov ostrých citov a láva z tela začne vyvierať. Kráčame po ostrí spomienok v zabudnutí nášho času. Z duše vyteká pramienok na zemi zakrvaveného hlasu. […]

SRDCE V ČLOVEKU SPOMÍNA. NA OSOBU ZARYTÚ V SRDCI. MOSTY PADAJÚ DO ROZBÚRENÝCH RIEK. SLNKO SVIETI IBA NA ONOM SVETE. A MILUJÚCEJ DUŠE ZRAZU NIET. – Glejdura Filip

Pre prvú lásku čo hľadí ma tmou. Za oblakmi skrýš a ja tam s ňou. Za prvé city bez zábrany. Za úprimne vyznania. Za odvážne kroky z tmy kde späť vtiahla ma. Čo vzniklo vtedy, nikdy neodíde. Čo stalo sa, nemožno zabudnúť. Čakám hlúpo kým ku mne príde, tichým tónom srdce roztrhnúť. Veď láska píše ma do slov. Do bezvedomia nočných […]

Spomínam na mdlobu, keď som jej povedal, je koniec. Spomínam na sny, keď som pochopil, že klamstvo nie je vzorec. A v tých snoch, stále jestvuje úprimná bolesť. Kam sa vytrácaš s mojím šťastím. Kam sa vytrácaš, počkaj, kým otrok zaspí. Len počkaj dievča, a ty, ty pocit zhasni. A ja uvezním ťa do ďalšej básní. Čo vznikla pod mesiacom, chlapcom […]

Vysychá kvapka tichým tónom v pahrebe ohniska. Omámeným pohľadom nočnej samoty pri vyhasinajúcej vatre sledujem padajúcu hviezdu. Zahalený mesiac sa skrýva za oblaky a pomaly zhasíname spolu. Ty v dialave prcháš pozerajúc oknom cez mokrý rukáv čo tíši zaplavené oči. Ešte chvíľu tam stoj nech vatra dohorí a po zvyšok bytia nájdi tu […]

Som len blázon čo zobúdza sa zo sna v ktorom dozrel aby tu mohol ostať nažive. Večery a noci mi ďakujú že majú s kým vždy pokecať o bolesti. Hádam i ráno mi raz poďakuje keď sa nezobudím… Ale ostanem tam vysieť v tvojom sne. – Glejdura Filip

Zo slnka sa odtrhávajú ľadovce a prikrývajú ma každú noc keď zaplietam koráliky z nočných hviezd a utešujem brehy riek našich ciest. Kde ligocú sa omrvinky ďalšej vybuchnutej hviezdy. – Glejdura Filip

Keď lásku vymieňaš za hlad, bolesť smiech a v očiach chlad keď výsmech osudu visí nad hlavou a tma hovorí áno ona bola tou pravou. Keď ticho otvára náručie rán a hlas oblakov kvapká na hriešny chrám, zachraňuješ sa budením zo snov čo plačú pre pár chvíľ s ňou. Hádžeš realite smutné zázraky občas zistíš kto vlastne si osoba čo život jej trhajú […]

Číhajúc na biely plafón ktorý aj tak nič nehovoril sa snažil rozhodnúť. Na zemi ležala rozbitá no už prázdna fľaša vodky. Vedľa nej aký si biely prášok. Všade neporiadok a za oknom vypadnuté šťastie. Vyhodil mincu do vzduchu. Na jednej strane mince ona, ktorá možno už zabudla. Ale čo ak nie. Čo ak čaká na neho. Vedel čo chce. Veľmi mu chýbala. Bola pre […]

Koľko sklamaných dievčat vo mne. Koľko lúčov slnka som im ukradol. Ich slzy matne hladia po mne, v tme čo nedýcha, do bezvedomia som upadol. To všetko kvôli tej prvej, čo trhá mi zrak. Ona je inde no vo mne mihotá jej lesk. Krásny výhľad zahaluje čierny mrak a z očí do srdca sa sype jej záblesk. Stromy sa pýtajú kde vietor ju odvial. Medzi hviezdny prach […]