FilipGlejdura

Bol som zhulený úplne na mol a ráno o pol štvrtej plný pocitova písal básne len tebe láska včera ma dostala nejaká chrípka dnes mi nad ránom vtrhli do bytu policajti s drsnými psami bol som zhulený úplne na mol a keď mi policajt šmahom obušku rozdrvil spánkovú kosť začala tiecť krv po mojej novej rozkladacej sedacej súprave akurát som sa chcel obesiť ale nevedel som […]

Priviazal som na špagát dúhu odvliekol ju do starého železa a ráno bolo zase o čosi pestrejšie sused za oknom treťou cigaretou zhasínal Slnko ja som mal šťastie bol som nefajčiar iba alkoholik čo so zhasnutým výrazom tváre podopieral nebo vlastným tieňom a noc čo noc rozbíjal hviezdy na oblohe ťažkým kladivom čo mi ostalo po dedovi […]

Skáčem nahý z mosta do studenej vody a stále nechápem prečo je to tak hľadám medzi tvojimi riadkami krvný tlak a ty píšeš dúhou na moju tlejúcu pahrebu že chceš odvetu začína pršať a fialové steblá rozkvitajú do ďalšej blamáže je niečo nad ránom všade to páchne hrdzou len v mojej izbe ani stopa po živote v osude mám vytetované tvoje pery no v jeho zmluve stále […]

Povedala mi že ma už viac nechce vidieť. Vraj ma tak veľmi nenávidí, že ma nikdy neprestane milovať. No, moc som tomu nechápal, teda vôbec, ale stále som sa jej vypytoval čo sa vlastne stalo. Nechcela mi to povedať. Tvárila sa, že to nič, že to nie je moja chyba a že za všetko môže ona. Tušil som, že niečo skrýva. Niečo veľké. Ale nechcela to dať najavo ani za […]

Váhal som nad životom a pomstou a nikdy sa mi nepodarilo nad ránom vytriezvieť z minulých životov stratený medzi tvojimi riadkami hľadám koniec vety a stále len ten otáznik ktorí mi kradne spánok už ma nebaví na iných planétach stále objavovať možné pointy nočných happyendov výsledok je stále na dosah a predsa tak plytký viem že neexistuje nič ako náhoda tak […]

…a nikdy nevytriezvel z bolesti za oponou čo zomrela v hracej skrinke s poslednou rundou môjho šialenstva, nadýchni sa a vypľuj posledný zvyšok ktorý ti zo mňa ostal, už nechľastám po nociach s polootvorenou dušou preplnenou klincami, už nemilujem stroskotané dúhy a balansujem medzi peklom a chladom slzou a dažďom tichom a mlčaním […]

Rozlievam prievan do našich stretnutí bolesť je krehká a láska sa nenúti vyschlé studne hlbšie ako jagavé šero stuhnuté city nevedia plávať a topia sa nesmelo dno je bližšie ako zajtrajšie ráno žeravé uhlíky v očiach nepoznajú spánok len mrazivý sneh v prázdnom náručí sa roztopí skôr ako ma milovať naučíš… – Filip […]

Tieňom zastrašujúc rannú hmlu som pálil v suchej tráve ešte nenarodené slzy Slnko v mojom naručí zhorelo do tla a môj triezvy život práchnivel v pivnici pri starej pálenke láska je drahšia ako som si myslel, stála ma viac ako jeden život ktorý som totálne na mol prehral v kartách prosím vás staré výtlačky našich spomienok nikdy nezahyňte ! Veď jediné čo mi […]

Otvoril som si pivo a pokúšal som sa spoznať vesmír. Bolo niečo nad ránom, hoci po Slnku ešte ani chýru. Nemohol som spať ako zvyčajne. Fantazmagória sa mi predierala pomedzi prsty každou myšlienkou. Nikdy som nebol jednoduchá povaha. Skôr bláznivý šialenec s náznakom inteligentnej romantiky. Fajčil som marsku a popíjal asi šieste, alebo siedme pivo. Netuším, nikdy […]

Zobúdzam sa uprostred hustého lejaku v osamotenej uličke veľkomesta. Nechápavo s hlavou na obrubníku pri ceste lapajúc po myšlienkach, netušiac kde som a čo to má znamenať. Rozmočený na kosť ako korisť v strede oceána obklopená žraločou svorkou. Lazaretným pohľadom s bezmocnou tvárou hrdinu pozerám hore do strieľajúcich kvapiek dažďa a napadá ma, žeby mi vôbec […]