FilipGlejdura

Môj tieň ma prestal prenasledovať krvavé oči mi veštili minulosť ale márne no posledná kocka z domina ostala stáť to len ja som skákal do studní bez happyendov trtkal na dámskych záchodoch neplnoleté schizofreničky (ale prisahám že ťa milujem) a veril v krajší svet ktorý ma každé ráno budil v cudzej posteli zatiaľ […]

O světě do kterého nás nakreslil sám bůh já pitvám další ráno do beznaděje a čekám kdy mně zachrání tvé zore – Filip Glejdura P.S. Ospravedlňte moju češtinu. Proste mi to tak znie lepšie.

Odklepávam sneh z cigarety, v rukáve namiesto esa chladný tieň hádaj komu patrí pod neónom pijem poletujúce vločky ktoré zmývajú z jazyka posledný kúsok teba, nadýchnem sa prievanu a chorľavým hlasom sa potichu vkradnem do ďalšej krvavej bitky s lunou. – Filip Glejdura https://www.facebook.com/poeziafilipglejdura/

Hasil som na nebi kráteri stratené v priestore a čase bez nároku na víťazstvo trpel kúsok po kúsku v tvojej neprítomnosti a snažil sa pochopiť nemožné a keď som bol už tak blízko že to stačilo vysloviť rozdrvila si ma do bieleho prášku a potiahla cez nos do seba… – Filip Glejdura Moja fan page

Poskladal som hmlu do vreciek chrbtom sa otočil na spln vypil šieste pivo a napísal tú najkrajšiu báseň sny nemajú šťastné konce a ten náš ostal visieť nado mnou a roztápal sa ako dnes tie cencúle na zástavke čo mi kvapkali do tváre povedz kde je moje slnko a koľko vrások nosím v spomienkach povedz mi kde je moja venuša a ja ťa zabalím do […]

Už nebudem po šiestej vodke zvracať na naše sny a každé ráno hľadať po vreckách stratený vesmír. Už nebudem naše spomienky zviazané a hodené do rieky vláčiť po nočných kluboch a opíjať sa tam na sekeru. Prosím ťa spáchaj atentát na moju osobu odlom nechtami z môjho pekla malý kúsok prežitého a vedz, že jeho úsmev bude vždy pripravený […]

Musíš vo výkrikoch nájsť odvahu a slová zamknúť do ticha. Musíš blúzniť vo vlastnom šialenstve kým ti ráno Slnko nenapľuje do ksichtu. Raz sa mi určite podarí k tomu aspoň priblížiť a dovtedy budem mávať fľašami vína a pod mesiacom zvierať hviezdy v päsť. Dopijem z pohára poslednú ranu a v jazvách si na teba stále spomeniem. Na oči, pre […]

Pokus o (asi) poviedku – POKRAČOVANIE ČASŤ 2. Dúfal som že ma tu po tých rokoch nikto nebude poznať a tí čo ma poznali, budú už mŕtvy. Zašiel som až na kraj mesta a na rohu som zbadal jedno okno kde sa svietilo. Sadol som si za pult. Smrdelo to tu ako v starobinci, ale pôvabná žena za pultom so smutným až morbídnym výrazom na tvári ma ihneď pohľadom […]

Časť 1. Otvorila mi dvere a aj po troch rokoch, čo som ju nevidel, bola stále nádherná. Keď som sa jej pozrel do očí, videl som to najhoršie peklo v tom najhlbšom dne, čo sme spolu nie až tak dávno prežili. A videl som v jej beznájdenom pohľade, že na to ani na minútku nezabudla. Pokojne som vošiel dvermi, hoci ma dnu nepozvala. VITO !? Si to ty ? Kde si do teraz trčal kurva […]

Už nehasím tuctové slzy smädom v poldecákoch čo sa prelievajú mojimi rozbitými kosťami už nečítam nebu z pier jeho klamstvá, plné zvratkov čo na nás hádže už nevytŕčam medzi zkurvysynmi a konečne som jedným z tých ktorý serie na anjelov včera pri šiestom pive som zanevrel na modlitby a moja jemná krv sa zmenila na nerozbitnú oceľ […]