FilipGlejdura

Konzumujem samotu v dvojdecákoch a pri šiestom sa mi zaplietaš do náručia padajúc hlbšie do môjho dna, pamätám si keď teplo tvojho dychu vlievalo do mojej krčnej tepny farby z dúhy skáčem do jazera a posielam ti kruhy na vode spočítaj ich a vynásob nulou možno ešte existujú zlomené priestory – Filip Glejdura

zabor tvoje telo do môjho pritlač perami do mojich bariér až kým sa nerozbijú nepredstavuj sa len sa do mňa podpíš nahým telom bez slov namiesto tváre a pravdy mi ukáž drzosť a nechtami zoškrab z chrbta našu rozdielnu minulosť dnes ti porozprávam príbeh o šiestom Božom prikázaní v ktorom hraješ hlavnú úlohu no na happy endy rýchlo […]

Vonku bolo bohapusté ticho za dažďom, začínalo svitať kým sa vo mne ďalej stmievalo to rozbité čo si už vlastne dávno zreciklovala slnko zachádzalo o niečo skôr ako malo vyjsť a aj tie ohorky z cigariet za mnou ktoré som hádzal do bledej trávy keď som sa vracal pred pol šiestou domov nič nehovorili hoci som čakal že mi dajú […]

Naše horúce tiene sa zauzlili do seba keď som videl v ich svetle tvoj odraz. Boli ako zrkadlo. A nikdy sa neroztrhli. Mlčali slovom a tiekli pomedzi naše chvejúce telá úzkym prameňom. Znásobovali priestor vo vesmíre, do ktorého sme sa vošli iba my. Šieste Božie prikázanie sme spálili na popol a bežali ako o život oproti hriechom. A […]

I. Mlčala si, kým sa medzi nami rozplakalo ticho. Mlčala si, kým som ti na krk kreslil dychom. Farebné ilúzie. II. Mlčíš, kým podobnosť vesmírov obhrýza naše nechty. Si preč. A už ani to Slnko sa neusmieva, tak ako pred tým. – Filip Glejdura

Čas vraj lieči, chujovina ! Podľa mňa je to zlodej, ktorý kradne niečo, čo sme nikdy nechceli stratiť. Píšem na tikot pribúdajúcich sekúnd tvoje meno, a začínam odpočítavať. Posledné mávnutia tejto nostalgickej jari. – Glejdura Filip Aj tu som: https://www.facebook.com/poeziafilipglejdura […]

Pozeral som sa ti priamo do očí, cítil neviditeľné a pomaly som začínal chápať, kým som kurevsky vymäkol tam dnu že jednoducho nemám ani na to. Stať sa alkoholikom. – Glejdura Filip

Pálilo ma slnko ktoré svietilo na inú polovicu zemegule a táto noc sa mi stmievala v očiach. Vždy som tvrdil že nikdy si neotvorím fľašu sám ale jednoducho si mi nedala na výber. A tak otváram tretiu pollitrovku vodky a ôsme pivo. Na anjelov neverím a s Bohom som sa akosi nedohodol. Ani na lásku nie. Teda aspoň dnes v noci. Dnes je jediný […]

I. Plný ľadovej krvi tuhnem v mračnách medzi dvoma lejakmi a noc čo noc sa pýtam… Kde existuješ? A koľko planét mám ešte zbúrať, a zamiesť ich pod koberec? II. Pýtam sa stoštyridsiatich holubov ktorých som uväznil, či ťa nevideli. Ale oni nič. Odtrhol som im hlavy, nech mi neklamú. Kurvy. Rozrezávam mesiac […]

Keď zbieram vedľa postele moje včerajšky a našťastie dýcham. Polomŕtvym pohľadom hľadám po vreckách srdcové esá a zisťujem že dnes jednoducho nemám na to. … Opľuť vesmír. – Glejdura Filip