Zametáš pred prahom posledné ohorky mojej pivom nasiaknutej duše a skrývaš sa za milióntym zimomriavkom na mojom nahom tele ja šprintujem po zhasnutom slnku oproti dúhe kde skameneli naše včerajšky a tiene sa navždy prestali pretínať…. – Filip Glejdura

Mahagónové ráno si opieralo pery o môj rám svet bol v totálnej presile len moje sny otvorené dokorán bojujúce s opicou spadli do rokliny keď som pred východom Slnka dal zbohom všetkým láskam tackajúc sa mestom ako podivín a len tebe venoval kúsok mojej osnovy boli to pekné časy bola to ruská ruleta čo príde potom keď ju oslovím väčšinou som prehral a predsa si […]

Pozbieral som mince hodené do fontány sníval sa mi sen viac živý ako spontánny pozbieral som mince na úkor tvojich pocitov a v budúcnosti blízkej neviem kde sa ocitol bola si tam veľmi krehká bohatšia než chudoba rozpršaná z môjho vrecka tvoja slza dúhová odkryla si plytký závoj z mojej osamelej ničoty lásky nie je nikdy málo tak ostaň so mnou iba ty počkaj aspoň malú […]

Rátam dohorené špaky na mojej spovednici. Ten posledný je o trochu živší ako ja. Keď má ráno navštívia posmrtní mnísi, dúfam, že budeš moja posledná paranoja. Nebo už vyšlo z módy veď alkohol je lacnejší. Prehry nám visia na šnúre ako špinavé prádlo. Je nás viac mŕtvych ako tých preživších a jeden život je nám strašne málo. Dnes to oslávim v krčme, […]

Prší mi zo suchého neba do tepien nepozvaný sentiment a ja netuším prečo v každej básní je príliš mnoho mojich nahých podobizní ktoré nepoznám … striedmo sa na špičkách zakrádam s gigantickým tajomstvom previnilého šialenstva na lopatkách k ďalšiemu veršu len aby som si dokázal že mám na to OBZRIEŤ SA SPÄŤ prečkať tu kalamitu a s triezvym pohľadom […]

Podvádzaš ma s osudom a trháš moje sny na klamstvá z tisíceho žiaľu a clivej triezvoty hulákam do mŕtvych nôt tvoje meno štvrté nekonečno ma stálo viac pekiel ako samota v tvojich oblakoch vyzliekam sa z hriechov a nahý pred zrkadlom zisťujem že ti nemám čo ponúknuť strácam sa v tvojej tichej nenávisti ako motýľ v osom hniezde a trhám vesmír na dve […]

keď dopíšem túto báseň a budem na sklonku svojej prapodivnej podstaty vymyslím si alibi a ty sa budeš druhé nekonečno zobúdzať v mojej Narnii všetko už bude nenávratne preč, spočítam ti vrásky na šiji a o každej jednej z nich ti porozprávam dlhý príbeh v prázdnej chalupe kde budú po zemi rozhádzané naše kosti nám ostane len jeden ruženec […]

Bol som zhulený úplne na mol a ráno o pol štvrtej plný pocitova písal básne len tebe láska včera ma dostala nejaká chrípka dnes mi nad ránom vtrhli do bytu policajti s drsnými psami bol som zhulený úplne na mol a keď mi policajt šmahom obušku rozdrvil spánkovú kosť začala tiecť krv po mojej novej rozkladacej sedacej súprave akurát som sa chcel obesiť ale nevedel som […]

Priviazal som na špagát dúhu odvliekol ju do starého železa a ráno bolo zase o čosi pestrejšie sused za oknom treťou cigaretou zhasínal Slnko ja som mal šťastie bol som nefajčiar iba alkoholik čo so zhasnutým výrazom tváre podopieral nebo vlastným tieňom a noc čo noc rozbíjal hviezdy na oblohe ťažkým kladivom čo mi ostalo po dedovi […]

Skáčem nahý z mosta do studenej vody a stále nechápem prečo je to tak hľadám medzi tvojimi riadkami krvný tlak a ty píšeš dúhou na moju tlejúcu pahrebu že chceš odvetu začína pršať a fialové steblá rozkvitajú do ďalšej blamáže je niečo nad ránom všade to páchne hrdzou len v mojej izbe ani stopa po živote v osude mám vytetované tvoje pery no v jeho zmluve stále […]