FilipGlejdura

a čím viac slov
stuhne na papieri z
modrej tuhy v pere,
tým je menej čo povedať.

Mlčať je zakázané
a ja po ničom inom
netúžim.
Len to napísať.

Reč stráca slová
lebo ich pohlcuje
papier a napísané.
Verše. Ale len tie pravdivé.
Čiže žiadne okrem týchto.

Zradil som svoje objatia
venované dňom a večerom.
A tým ostatným.

Ale najmä Tebe.
A vlastne všetkým tým
čiernovláskam.
Predošlý verš preskoč.

Ten patril mne.
Ukrytý do písmen
vymieňam čas a hlad
za ticho a
občas potichu vypínam.

Tento svet.

Píšem mojím predkom
z budúcna,
na ktorých
nikdy mať nebudem.

O chlp triezvy zaspávam
so smrťou
na tenkom ľade.

Teda chcel by som.
Ale noc ma tak miluje
že dnes nezaspím.
Tak ako včera.

A vlastne posledných
pár mesiacov.
Zaspávam každú noc
až zajtra.

A ukrytý do písmen
končím ďalšiu
báseň.

Slabý pokus o ňu.

– Glejdura Filip