S dlhou chvíľou zabudnutia,
kolíšeš sa v mojich očiach.
Bez povzdychu, bez pohnutia,
pod krídlom zaveseným skončia,
ďalšie svety iba v mlákach
čo v nich mĺkve slnko tápa.
Hladným dotykom brodí sa tmou
hľadajúc rozkvitnutý kvet.
To slnko zachraňujem, a s ňou,
náručím unikáme preč.
– Glejdura Filip
Celá debata | RSS tejto debaty