Poézia – Nevyslovené tajomstvá
21. decembra 2014 15:31,
Prečítané 1 713x,
Filip,
Nezaradené
Nad rozkvitajúcou krajinou
spoza mrholenia svitu
stúpa hore po rebríku
zlatisto-žeravá guľa.
Kým nás objíme,
nočné predstavenia
stiahnu oponu
do ďalšieho začiatku
vypnutých svetiel.
Rozplynie sa nad ránom
toľko snov, koľko
lúčov slnka zanikne
pod drkotajúcou perinou.
Len pod…
bielo žblnkotajúcimi
svetlami na čiernom papieri
prilepeného navždy tam hore
vysoko nad nami
sa skrývajú naše
nevyslovené tajomstvá…
– Glejdura Filip
06.11.2020
Zametáš pred prahom posledné ohorky mojej pivom nasiaknutej duše a skrývaš sa za milióntym zimomriavkom na mojom nahom tele ja šprintujem po zhasnutom slnku oproti dúhe kde skameneli naše včerajšky a tiene sa navždy prestali pretínať…. – Filip Glejdura
21.03.2020
„Vitajte, pán Glejdura. Boli ste už niekedy u podobného špecialistu ?“ opýtala sa ma čiernovlasá, poriadne sexi kosť za stolom. „Tykaj mi, do riti !“ „Dobre teda… tak ešte raz. Filip, bol si niekedy u podobného špecialistu?“ „Máš vodku??“ „Nie, nemám tu žiadny alkohol. A prosím ťa sústreď sa teraz na….“ „Tak choď do piče…!“ [...]
17.09.2017
Mahagónové ráno si opieralo pery o môj rám svet bol v totálnej presile len moje sny otvorené dokorán bojujúce s opicou spadli do rokliny keď som pred východom Slnka dal zbohom všetkým láskam tackajúc sa mestom ako podivín a len tebe venoval kúsok mojej osnovy boli to pekné časy bola to ruská ruleta čo príde potom keď ju oslovím väčšinou som prehral a predsa si [...]
Celá debata | RSS tejto debaty