Ostali len v spoločnom tieni
11. februára 2015 07:04,
Prečítané 1 935x,
Filip,
Nezaradené
Zatrepotal krídlami,
nadýchol sa
cez slamku dúhy
a hlava mu vyčnievala
z oblohy.
Deň s nocou
si to ďalej rozdávali
v šachu a len Boh
bol pat.
Tak to nejako sa zachumelilo
po dlhej noci ktorá ostala
navždy v ich trezore.
Postupne mizli v okovách diabla,
splývali s časom, ktorý
hasil smäd potom
z ich nahých tiel.
Len smrť ktorá sa znásobovala
v banku, si tých dvoch
nikdy nenašla.
Podobne ako láska…
– Glejdura Filip
06.11.2020
Zametáš pred prahom posledné ohorky mojej pivom nasiaknutej duše a skrývaš sa za milióntym zimomriavkom na mojom nahom tele ja šprintujem po zhasnutom slnku oproti dúhe kde skameneli naše včerajšky a tiene sa navždy prestali pretínať…. – Filip Glejdura
21.03.2020
„Vitajte, pán Glejdura. Boli ste už niekedy u podobného špecialistu ?“ opýtala sa ma čiernovlasá, poriadne sexi kosť za stolom. „Tykaj mi, do riti !“ „Dobre teda… tak ešte raz. Filip, bol si niekedy u podobného špecialistu?“ „Máš vodku??“ „Nie, nemám tu žiadny alkohol. A prosím ťa sústreď sa teraz na….“ „Tak choď do piče…!“ [...]
17.09.2017
Mahagónové ráno si opieralo pery o môj rám svet bol v totálnej presile len moje sny otvorené dokorán bojujúce s opicou spadli do rokliny keď som pred východom Slnka dal zbohom všetkým láskam tackajúc sa mestom ako podivín a len tebe venoval kúsok mojej osnovy boli to pekné časy bola to ruská ruleta čo príde potom keď ju oslovím väčšinou som prehral a predsa si [...]
Celá debata | RSS tejto debaty