Raz som ti venoval tieto verše
1. apríla 2015 12:31,
Prečítané 1 682x,
Filip,
Nezaradené
I.
Plný ľadovej krvi
tuhnem v mračnách
medzi dvoma lejakmi
a noc čo noc sa pýtam…
Kde existuješ?
A koľko planét
mám ešte zbúrať,
a zamiesť ich pod koberec?
II.
Pýtam sa stoštyridsiatich holubov
ktorých som uväznil, či ťa nevideli.
Ale oni nič.
Odtrhol som im hlavy,
nech mi neklamú.
Kurvy.
Rozrezávam mesiac slákmi
a oblievam čiernou krvou.
Nech nesvieti. Veď načo?
A komu?
Noc nikdy nezhltne svoju tmu
a vo mne sa navždy
bude stmievať…
TO prázdno,
…čo si zahasila.
– Glejdura Filip
06.11.2020
Zametáš pred prahom posledné ohorky mojej pivom nasiaknutej duše a skrývaš sa za milióntym zimomriavkom na mojom nahom tele ja šprintujem po zhasnutom slnku oproti dúhe kde skameneli naše včerajšky a tiene sa navždy prestali pretínať…. – Filip Glejdura
21.03.2020
„Vitajte, pán Glejdura. Boli ste už niekedy u podobného špecialistu ?“ opýtala sa ma čiernovlasá, poriadne sexi kosť za stolom. „Tykaj mi, do riti !“ „Dobre teda… tak ešte raz. Filip, bol si niekedy u podobného špecialistu?“ „Máš vodku??“ „Nie, nemám tu žiadny alkohol. A prosím ťa sústreď sa teraz na….“ „Tak choď do piče…!“ [...]
17.09.2017
Mahagónové ráno si opieralo pery o môj rám svet bol v totálnej presile len moje sny otvorené dokorán bojujúce s opicou spadli do rokliny keď som pred východom Slnka dal zbohom všetkým láskam tackajúc sa mestom ako podivín a len tebe venoval kúsok mojej osnovy boli to pekné časy bola to ruská ruleta čo príde potom keď ju oslovím väčšinou som prehral a predsa si [...]
Celá debata | RSS tejto debaty