Zbieram z podlahy
vykašlané muchy
a topím ich vo vodke,
rozliate hviezdy po stole,
chlípem so slamkou
v ústach,
neviem ako to myslel Bukowski
keď hovoril, že niekedy si tak sám
až to proste dáva zmysel,
nikdy mi to nedávalo zmysel,
možno,
že niekedy musím vypiť
aj tú druhú fľašu,
jedna nestačí,
áno som si istý
a možno, že občas
treba zablúdiť na cintorín
k tým,
ktorým to je už ale že kurevsky jedno…
– Filip Glejdura
Celá debata | RSS tejto debaty