Keď mi noc tečie
po suchých lícach
tvoja tvár sa zrkadlí
hlboko v modrinách.
Po nociach sa dotýkam
smrti a šialenstva
ktoré mám spečatené
v krvi.
Strieľam oproti mesiacu
prázdne slová a básne
a už dávno nečakám odpoveď.
Z bláznivého chlapca
vyhasol len posledný ston.
Kedysi ti veril viac ako smrti,
zriedka nie,
ale vždy existujúco miloval.
Vyžmýkal som tiene
z mojich kŕčov
na špinavú zem
a možno si túto noc nespala
a počula tiché ozveny.
To len moje svedomie
čo nikdy nevytriezvelo
pomaly a bezbolestné
posledný krát vyschlo
na tvojich perách…
– Filip Glejdura
Celá debata | RSS tejto debaty