To nie je len tak, napísať peknú báseň. ..
7. decembra 2015 13:16,
Prečítané 1 890x,
Filip,
Nezaradené
Musíš vo výkrikoch nájsť odvahu
a slová zamknúť do ticha.
Musíš blúzniť vo vlastnom šialenstve
kým ti ráno Slnko nenapľuje do ksichtu.
Raz sa mi určite podarí
k tomu aspoň priblížiť
a dovtedy budem mávať fľašami vína
a pod mesiacom zvierať hviezdy v päsť.
Dopijem z pohára poslednú ranu
a v jazvách si na teba stále spomeniem.
Na oči, pre ktoré noc čo noc omdlievam,
na slzy, čo ma opíjali do naha.
Zatiaľ čo sa ja vlievam do tejto básne
a nalievam si dvojitú whiskey,
ty na inom konci planéty
vypľúvaš moju krv do tmy.
A každú noc
sa na mesiaci zrkadlia
dve duše
a jedna z nich mi už nepatrí.
Tá druha je kurevsky prázdna.
– Filip Glejdura
06.11.2020
Zametáš pred prahom posledné ohorky mojej pivom nasiaknutej duše a skrývaš sa za milióntym zimomriavkom na mojom nahom tele ja šprintujem po zhasnutom slnku oproti dúhe kde skameneli naše včerajšky a tiene sa navždy prestali pretínať…. – Filip Glejdura
21.03.2020
„Vitajte, pán Glejdura. Boli ste už niekedy u podobného špecialistu ?“ opýtala sa ma čiernovlasá, poriadne sexi kosť za stolom. „Tykaj mi, do riti !“ „Dobre teda… tak ešte raz. Filip, bol si niekedy u podobného špecialistu?“ „Máš vodku??“ „Nie, nemám tu žiadny alkohol. A prosím ťa sústreď sa teraz na….“ „Tak choď do piče…!“ [...]
17.09.2017
Mahagónové ráno si opieralo pery o môj rám svet bol v totálnej presile len moje sny otvorené dokorán bojujúce s opicou spadli do rokliny keď som pred východom Slnka dal zbohom všetkým láskam tackajúc sa mestom ako podivín a len tebe venoval kúsok mojej osnovy boli to pekné časy bola to ruská ruleta čo príde potom keď ju oslovím väčšinou som prehral a predsa si [...]
Celá debata | RSS tejto debaty