Poskladal som hmlu do vreciek
chrbtom sa otočil na spln
vypil šieste pivo a napísal
tú najkrajšiu báseň
sny nemajú šťastné konce
a ten náš ostal visieť
nado mnou
a roztápal sa ako dnes
tie cencúle na zástavke čo mi kvapkali do tváre
povedz
kde je moje slnko
a koľko vrások nosím v spomienkach
povedz mi
kde je moja venuša
a ja ťa zabalím do prstencov zo Saturnu
poviem ti príbeh o tichu
ktorému som nestihol odpustiť
prilepím ti motýlie krídla
a budem dúfať,
že spolu nikdy nezostarneme…
– Filip Glejdura
Celá debata | RSS tejto debaty