Váhal som nad životom a pomstou
a nikdy sa mi nepodarilo nad ránom
vytriezvieť z minulých životov
stratený medzi tvojimi riadkami
hľadám koniec vety
a stále len ten otáznik
ktorí mi kradne spánok
už ma nebaví na iných planétach
stále objavovať možné pointy
nočných happyendov
výsledok je stále na dosah
a predsa tak plytký
viem že neexistuje nič ako náhoda
tak aspoň raz keď ma stretneš
presvedč ma o opaku
ja sa pokúsim aspoň na chvíľu
odložiť masku do trezoru
a uveriť ti…
– Filip Glejdura
Celá debata | RSS tejto debaty