a čím viac slov
stuhne na papieri z
modrej tuhy v pere,
tým je menej čo povedať.
Mlčať je zakázané
a ja po ničom inom
netúžim.
Len to napísať.
Reč stráca slová
lebo ich pohlcuje
papier a napísané.
Verše. Ale len tie pravdivé.
Čiže žiadne okrem týchto.
Zradil som svoje objatia
venované dňom a večerom.
A tým ostatným.
Ale najmä Tebe.
A vlastne všetkým tým
čiernovláskam.
Predošlý verš preskoč.
Ten patril mne.
Ukrytý do písmen
vymieňam čas a hlad
za ticho a
občas potichu vypínam.
Tento svet.
Píšem mojím predkom
z budúcna,
na ktorých
nikdy mať nebudem.
O chlp triezvy zaspávam
so smrťou
na tenkom ľade.
Teda chcel by som.
Ale noc ma tak miluje
že dnes nezaspím.
Tak ako včera.
A vlastne posledných
pár mesiacov.
Zaspávam každú noc
až zajtra.
A ukrytý do písmen
končím ďalšiu
báseň.
Slabý pokus o ňu.
– Glejdura Filip
Celá debata | RSS tejto debaty