Keď sa ráno vraciam odniekiaľ
4. mája 2015 19:13,
Prečítané 1 870x,
Filip,
Nezaradené
Vonku
bolo bohapusté
ticho za dažďom,
začínalo svitať
kým sa vo mne
ďalej stmievalo
to rozbité
čo si už vlastne
dávno zreciklovala
slnko zachádzalo
o niečo skôr
ako malo vyjsť
a aj tie ohorky
z cigariet za mnou
ktoré som hádzal
do bledej trávy
keď som sa vracal
pred pol šiestou domov
nič nehovorili
hoci som čakal
že mi dajú odpoveď
a áno
bol som na mol
(ale to ten život)
kráčal som vyľudnením mestom
kde nikto vraj nie je sám
a predsa
a nikdy sa blížilo
ku koncu
tak ako ešte nikdy…
– Glejdura Filip
https://facebook.com/poeziafilipglejdura
06.11.2020
Zametáš pred prahom posledné ohorky mojej pivom nasiaknutej duše a skrývaš sa za milióntym zimomriavkom na mojom nahom tele ja šprintujem po zhasnutom slnku oproti dúhe kde skameneli naše včerajšky a tiene sa navždy prestali pretínať…. – Filip Glejdura
21.03.2020
„Vitajte, pán Glejdura. Boli ste už niekedy u podobného špecialistu ?“ opýtala sa ma čiernovlasá, poriadne sexi kosť za stolom. „Tykaj mi, do riti !“ „Dobre teda… tak ešte raz. Filip, bol si niekedy u podobného špecialistu?“ „Máš vodku??“ „Nie, nemám tu žiadny alkohol. A prosím ťa sústreď sa teraz na….“ „Tak choď do piče…!“ [...]
17.09.2017
Mahagónové ráno si opieralo pery o môj rám svet bol v totálnej presile len moje sny otvorené dokorán bojujúce s opicou spadli do rokliny keď som pred východom Slnka dal zbohom všetkým láskam tackajúc sa mestom ako podivín a len tebe venoval kúsok mojej osnovy boli to pekné časy bola to ruská ruleta čo príde potom keď ju oslovím väčšinou som prehral a predsa si [...]
Celá debata | RSS tejto debaty