Prší mi zo suchého neba
do tepien
nepozvaný sentiment
a ja netuším
prečo v každej básní
je príliš mnoho
mojich nahých podobizní
ktoré nepoznám
…
striedmo sa na špičkách zakrádam
s gigantickým tajomstvom
previnilého šialenstva
na lopatkách
k ďalšiemu veršu
len aby som si dokázal
že mám na to
OBZRIEŤ SA SPÄŤ
prečkať tu kalamitu
a s triezvym pohľadom
pokojne zaspať
a zobudiť sa
aspoň
v budúcom živote
zaduseného rána
potom sa utopiť v
cigaretových vodopádoch,
v krvavých očiach,
v mrzutej láske ktorá stále končí
iba epitafom
a v dobe
ktorá mi neostala
nič dlžná,
je totálne
ako ja
na mol…
– FG
Celá debata | RSS tejto debaty