Nepravidelným tokom vody ma unášaš do nočného ticha a pridávaš ďalšiu jazvu. Mesačným výkrikom ťa podvádzam s tvrdým alkoholom kde utápam falošný smiech. Ukladáš ma do postele ako svoju korisť a spúšťaš kotvu z lode v strede oceána. Chápem. Som len básňou pre žraloky. – Glejdura Filip
Pokračovanie článku