Nedokončené sny spoločného večera dýchajú, nie len vo mne. A tá jediná iskra minulosti sa roztavuje v hlbočíznej sile nášho zabudnutia. Každá noc spytuje moje roztrhané svedomie, do ktorého sa hádžeš. Ako dúha do dažďa. …začne prerezávať kvapky. A to oni ju spôsobili. Preto hviezdy kričte a slnko nech mlčí… […]
Pokračovanie článku