FilipGlejdura

Bezbrannosť duše v súboji o prehru… dojem aspektov ponorený do hĺbky spoločných krýh zabudnutia, až v nich končí môj debut. Snaha o nádej márnosťou prekvitá, na šedej lúke kde stebielka trávi miznú v hmle, len ona nimi ako nôž krvou preniká. A opäť otázka kde som odložil krídla, kde sú, alebo iba potrebujú čas. Ležia na brehu citov […]

Nedovoľ, aby ťa starosti vypláchli do nahá. Uvedom si, že nikdy ťa nebude mrzieť vlastná snaha. Ty si smer vetra. Ty si to počasie. Ktoré letí svetom hľadajúc, na dne oceána stratené šťastie. Pár tvrdých pádov, pár nezmyselných šancí. Vo svojom vnútri stádo, rozpálených mincí. Ktoré nesmieš vložiť do hry, ale počkať, kým vychladnú. […]

Iba tak z večerného dojatia, objímam včerajšok tvojich rúk. A načúvam iróniu, čo ma hádam raz obesí. Možno nie. No i tak to sám neprežijem. Slabý vánok tvojich očí mi naráža do myšlienok a tam sa otvára tornádo. Zase ma unáša, no horšie. Ja súhlasím. Horšie. Píšem o tom. Unáša ma tvoja neprítomnosť. A ja verím, ako otrok hlupákov. […]

Tá nádej je kľúč, ktorým zamknete váš domov, ak začne klopať nenávisť. Keď na vás niekto začne kričať, chcieť vám presadiť názor vysokým tónom hlasu, nebojujte ! Vzdajte sa ! Nechajte ho pokojne vyhrať, až kým sám neodhodí ten meč, ktorý chcel oddialiť vaše srdcia do neľudskosti. Ak len raz vypustíte slovo, či nebodaj vetu, púšťate sa do boja, kde […]

Koľko dobodaných žíl, kvôli tebe premrhaných chvíľ. Slzami poznačených dní. Koľko nocí bez smiechu. Iba v hľadajúcich snoch, chcem hladiť tú tmu, útechu. Bez závratu v každom hriechu. Iba kvôli tebe kľačím, i svedomie. A načúvam, ako každé moje bytie srdca trhlinou znie. Koľko dní bez duše. Len v tvojich očiach, cítim nadej pri […]

Bolí to, keď vidím, ako sa vám darí. Bolí to, a prichádzajú ďalšie rany. Bolí to, pýtam sa, prečo len mňa boh skúša. Bolí to, niet nocí, bez sĺz do vankúša. Bolí to, keď chcem dýchať na ihrisku a nemôžem. Bolí to, no proti bohu nič nezmôžem. Bolí to, keď to, čo milujem sa pomaly stráca. Bolí to keď na ceste za svojím snom, je […]

Ako blesk bez tónovzávislosti,ako sršeň v krajinebezmocnosti,si ukladám pečaťsvojich snov,do zrelých rúk tvrdých spomienok. Priepasť nevie nájsťdno, nocív ktorých sa vylievaspúšť bezradnosti,možno štipka pýchyzamieša tečúci pramienok. Vlastných zrádnerozhodných činov,na ktoré spoveď nikdynezabudne,smúti plátno kderýmujem a […]

A tvárime sa, že ju nepotrebujeme, nechceme, ale keď s ňou kráčame, hýbeme celým svetom, (vesmírom) a nič krajšie nikdy nezažijeme ? Láska je nevysychajúci údel, je to prídavok (to, čo sme z celej minulosti a prítomnosti presne potrebovali). Je to keď tvoje krídla, sa nevedia nabažiť vetra. Je to keď opadáva svetlo z hviezd, do našej krvi. Lásku spoznáte tak, […]

Vkroč do lásky a citu, preto že, ty to chceš… vážne. Nedá sa, (azda aj hej), no, musím niečo napísať. Naháňame sa všetci za niečím, čo nám „vraj“ zaručí pekný život, šťastie, objavíme v tom lásku, až keď nájdeme, urobíme, zarobíme, dostaneme, prídeme či pôjdeme, schudneme či priberieme, až keď si kúpime auto, ten dom, až keď ju/ho […]

Najväčšia chyba, bolakeď som ťa opustil,do žil mi mráz dýcha,a strach ma donútil. Čierna tma, milepí spomienkypred oči, snažímsa ich obísť, no ty váhavo do mňavkročíš. Ja vravím si žeti to poviem,niekedy či teraz,zažijem tú bolesť. Zbavím sa toho,keď sa ma dotkneša povieš áno,milovať ma môžeš. Strácam pierka,ktoré unášajú […]