Váhal som nad životom a pomstou a nikdy sa mi nepodarilo nad ránom vytriezvieť z minulých životov stratený medzi tvojimi riadkami hľadám koniec vety a stále len ten otáznik ktorí mi kradne spánok už ma nebaví na iných planétach stále objavovať možné pointy nočných happyendov výsledok je stále na dosah a predsa tak plytký viem že neexistuje nič ako náhoda tak […]

…a nikdy nevytriezvel z bolesti za oponou čo zomrela v hracej skrinke s poslednou rundou môjho šialenstva, nadýchni sa a vypľuj posledný zvyšok ktorý ti zo mňa ostal, už nechľastám po nociach s polootvorenou dušou preplnenou klincami, už nemilujem stroskotané dúhy a balansujem medzi peklom a chladom slzou a dažďom tichom a mlčaním […]

Rozlievam prievan do našich stretnutí bolesť je krehká a láska sa nenúti vyschlé studne hlbšie ako jagavé šero stuhnuté city nevedia plávať a topia sa nesmelo dno je bližšie ako zajtrajšie ráno žeravé uhlíky v očiach nepoznajú spánok len mrazivý sneh v prázdnom náručí sa roztopí skôr ako ma milovať naučíš… – Filip […]

Tieňom zastrašujúc rannú hmlu som pálil v suchej tráve ešte nenarodené slzy Slnko v mojom naručí zhorelo do tla a môj triezvy život práchnivel v pivnici pri starej pálenke láska je drahšia ako som si myslel, stála ma viac ako jeden život ktorý som totálne na mol prehral v kartách prosím vás staré výtlačky našich spomienok nikdy nezahyňte ! Veď jediné čo mi […]

Môj tieň ma prestal prenasledovať krvavé oči mi veštili minulosť ale márne no posledná kocka z domina ostala stáť to len ja som skákal do studní bez happyendov trtkal na dámskych záchodoch neplnoleté schizofreničky (ale prisahám že ťa milujem) a veril v krajší svet ktorý ma každé ráno budil v cudzej posteli zatiaľ […]

O světě do kterého nás nakreslil sám bůh já pitvám další ráno do beznaděje a čekám kdy mně zachrání tvé zore – Filip Glejdura P.S. Ospravedlňte moju češtinu. Proste mi to tak znie lepšie.

Hasil som na nebi kráteri stratené v priestore a čase bez nároku na víťazstvo trpel kúsok po kúsku v tvojej neprítomnosti a snažil sa pochopiť nemožné a keď som bol už tak blízko že to stačilo vysloviť rozdrvila si ma do bieleho prášku a potiahla cez nos do seba… – Filip Glejdura Moja fan page

Poskladal som hmlu do vreciek chrbtom sa otočil na spln vypil šieste pivo a napísal tú najkrajšiu báseň sny nemajú šťastné konce a ten náš ostal visieť nado mnou a roztápal sa ako dnes tie cencúle na zástavke čo mi kvapkali do tváre povedz kde je moje slnko a koľko vrások nosím v spomienkach povedz mi kde je moja venuša a ja ťa zabalím do […]

Už nebudem po šiestej vodke zvracať na naše sny a každé ráno hľadať po vreckách stratený vesmír. Už nebudem naše spomienky zviazané a hodené do rieky vláčiť po nočných kluboch a opíjať sa tam na sekeru. Prosím ťa spáchaj atentát na moju osobu odlom nechtami z môjho pekla malý kúsok prežitého a vedz, že jeho úsmev bude vždy pripravený […]

Musíš vo výkrikoch nájsť odvahu a slová zamknúť do ticha. Musíš blúzniť vo vlastnom šialenstve kým ti ráno Slnko nenapľuje do ksichtu. Raz sa mi určite podarí k tomu aspoň priblížiť a dovtedy budem mávať fľašami vína a pod mesiacom zvierať hviezdy v päsť. Dopijem z pohára poslednú ranu a v jazvách si na teba stále spomeniem. Na oči, pre […]